
V 17. storočí bol prvým významným kapitánom Fiľakovského hradu Tomáš Bosnyák, ktorý sa už ako mladý vojak vyznamenal na bojiskách pri Pešti, Ostrihome a Stoličnom Belehrade. V bitke pri Mezőkeresztesi v roku 1596 bol na niekoľkých miestach tela ranený. O šesť rokov neskôr pôsobil ako husársky kapitán v službách svojho strýka, Štefana Illésházyho. Pridal sa k povstaniu Štefana Bocskayho, ktorého vojská pritiahli pod Fiľakovo v decembri 1604. Hrad však mal dobrú obranu a zásobenú posádku. Cisársky kapitán Rhédey tu zanechal časť vojska a spolu s 2000 hajdúchmi obsadili Krupinu, Fiľakovo dobyli až v apríli 1605. Dopomohol im aj náhly nedostatok vody v hradnej studni, ktorý bol podľa kronikárov pravdepodobne spôsobený mohutnou streľbou z mažiarov. Bosnyák sa stal kapitánom pevnosti (1605), a ešte v tom istom roku sa tu oženil s Máriou Kenderesiovou. Počas jeho pôsobenia rozhodol uhorský snem viackrát o opravovaní a rozširovaní hradu. Na základe Viedenského mieru bolo Fiľakovo vrátené cisárovi (1606), Bosnyák ale naďalej ostal kapitánom, a na korunovácii Mateja II. bol pasovaný za rytiera zlatej ostrohy. V roku 1609 bol vymenovaný za baróna Šurian. V súvislosti s jeho tunajšími aktivitami sa však z písomných prameňov dozvedáme napríklad aj to, že šľachta žijúca vo Fiľakove mu vyčítala, že jeho mlyn je škodlivý, lebo prislúchajúca priehrada je natoľko vysoká, že zeleninové záhrady mesta stoja často pod vodou.
Čítať ďalej: Tomáš Bosnyák, slávny fiľakovský kapitán