V 17. storočí bol prvým významným kapitánom Fiľakovského hradu Tomáš Bosnyák, ktorý sa už ako mladý vojak vyznamenal na bojiskách pri Pešti, Ostrihome a Stoličnom Belehrade. V bitke pri Mezőkeresztesi v roku 1596 bol na niekoľkých miestach tela ranený. O šesť rokov neskôr pôsobil ako husársky kapitán v službách svojho strýka, Štefana Illésházyho. Pridal sa k povstaniu Štefana Bocskayho, ktorého vojská pritiahli pod Fiľakovo v decembri 1604. Hrad však mal dobrú obranu a zásobenú posádku. Cisársky kapitán Rhédey tu zanechal časť vojska a spolu s 2000 hajdúchmi obsadili Krupinu, Fiľakovo dobyli až v apríli 1605. Dopomohol im aj náhly nedostatok vody v hradnej studni, ktorý bol podľa kronikárov pravdepodobne spôsobený mohutnou streľbou z mažiarov. Bosnyák sa stal kapitánom pevnosti (1605), a ešte v tom istom roku sa tu oženil s Máriou Kenderesiovou. Počas jeho pôsobenia rozhodol uhorský snem viackrát o opravovaní a rozširovaní hradu. Na základe Viedenského mieru bolo Fiľakovo vrátené cisárovi (1606), Bosnyák ale naďalej ostal kapitánom, a na korunovácii Mateja II. bol pasovaný za rytiera zlatej ostrohy. V roku 1609 bol vymenovaný za baróna Šurian. V súvislosti s jeho tunajšími aktivitami sa však z písomných prameňov dozvedáme napríklad aj to, že šľachta žijúca vo Fiľakove mu vyčítala, že jeho mlyn je škodlivý, lebo prislúchajúca priehrada je natoľko vysoká, že zeleninové záhrady mesta stoja často pod vodou.
Zaslúžil sa aj o návrat Františkánov v roku 1612, ktorých odohnal z mesta ešte František
Bebek. Ich kláštor však v roku 1615 vyhorel a bol obnovený práve za jeho pomoci. V roku 1619 sa z nevyhnutnosti pridal na stranu Gabriela Bethlena, čím sa aj Fiľakovo dostalo do rúk povstalcov. Bosnyák ho ale o rok opustil a pridal sa opäť na stranu cisára, onedlho však padol do Bethlenovho zajatia. Potom, ako cisárske vojská v roku 1621 získali späť Fiľakovo, sláva Bosnyáka rástla, bol vymenovaný za kráľovského jedlonosiča a radcu. Vďaka Ferdinandovi II. sa stal opäť kapitánom Fiľakova, a túto funkciu zastával až do smrti. Podľa dobových zvykov mal byť jeho následníkom niektorý zo synov, keďže však prvorodený syn Tomáš zomrel v mladom veku a syn Štefan nastúpil na cirkevnú dráhu, kapitánom Fiľakovského hradu sa stal manžel dcéry Žofie, František Wesselényi.
Zdroj:
1. Miroslav Eliáš: Tomáš Bosniak a jeho doba (slachta.kosztolanyi.com)
2. Stáročia Fiľakovského hradu, Hradné múzeum vo Fiľakove, 2014
HMF – NTIC